dnes je 15.7.2020

Input:

Vysielanie zamestnancov do zahraničia

14.11.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.95 Vysielanie zamestnancov do zahraničia

Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur.

Snaha slovenských spoločností uplatniť sa v zahraničí, či celosvetový koncern, majúci svoje zastúpenie na Slovensku už dnes nie sú žiadnou výnimkou. Práca zamestnancov slovenských spoločností v zahraničí je preto bežným a častým javom.

Ako správne vysielať zamestnancov na výkon práce do zahraničia?

Zamestnávateľ musí v prvom rade rozlíšiť vyslanie od pracovnej cesty. O pracovnú cestu sa jedná vtedy, ak zamestnanec necestuje do zahraničia za účelom vykonávať tam prácu v zmysle poskytovanie služieb svojho zamestnávateľa. Pracovnou cestou je preto účasť na konferencii, veľtrhu, ale napríklad aj obchodné rokovanie. Pracovná cesta nemá žiadne časové ohraničenie.

Podľa § 5 ods. 4 Zákonníka práce v platnom znení (od 1.7.2020 § 5 ods. 6 Zákonníka práce), vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné:

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

V praxi si pod písmenom a) predstavíme napríklad zmluvu o dielo alebo zmluvu o poskytnutí nejakej konkrétnej služby napr. upratovania. Vysielajúci – slovenský zamestnávateľ udeľuje svojmu vyslanému zamestnancovi naďalej pracovné pokyny a zodpovedá svojmu zmluvnému partnerovi za jeho prácu.

b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

v tomto prípade hovoríme aj o koncernovom vyslaní, kedy slovenský zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca dočasne pracovať do materskej alebo sesterskej spoločnosti v zahraničí. Nie je rozhodujúce kto udeľuje pokyny a kto zodpovedá za pracovný výkon. Tieto skutočnosti môžu byť predmetom dohody medzi vysielajúcim a hosťujúcim zamestnávateľom.

alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Dočasné pridelenie predpokladá, že vysielajúci zamestnávateľ má povolenie na agentúrnu činnosť (agentúra dočasného zamestnávania) alebo existujú u zamestnávateľa podľa § 58a ods. 1 Zákonníka práce objektívne prevádzkové dôvody.

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca musí existovať dohoda medzi ním a zahraničným (hosťujúcim) zamestnávateľom a ďalšia dohoda medzi ním a zamestnancom. Pracovná zmluva sa neukončuje, ale naďalej zostáva v platnosti.

Dohoda o vyslaní so zamestnancom musí obsahovať minimálne deň začatia a deň skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania a mzdové podmienky počas vyslania.

Pri inštitúte vyslania je potrebné si uvedomiť, že vyslanie je charakterizované najmä dočasnosťou. Ak chce slovenský podnikateľ dlhodobo vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte EÚ, mal by si tam zriadiť spoločnosť alebo organizačnú zložku svojej slovenskej spoločnosti.

Dočasnosť je v každom právnom poriadku charakterizovaná inak. Niekde je vymedzená konkrétnou dobou, inde sa použite len všeobecné kritérium toho, aký je zámer podnikateľa. Aj pri jednej dlhodobej zákazke, ako aj je pri viacerých zákazkách napr. na tri mesiace môže ísť o dočasnosť.

Okrem povinností vyplývajúcich z pracovného práva, je zamestnávateľ povinný požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vystavenie prenosného formuláru A1. Tento formulár preukazuje, že zamestnanec je sociálne poistený v Slovenskej republike a teda nemusí byť sociálne poistený v štáte do ktorého bol na výkon prác vyslaný. Zároveň by zamestnávateľ mal konzultovať vysielanie zamestnancov aj so svojim daňovým poradcom.

Členský štát do ktorého bol slovenský zamestnanec vyslaný je oprávnený skontrolovať či sú splnené podmienky vyslania a či sú k dispozícii dokumenty, ktoré splnenie podmienok vyslania preukazujú. Týmito dokumentami sú najmä: formulár A1, kópia hlásenia o vyslaní, mzdové podklady (pracovná zmluva, výplatná páska, záznamy o mzde, podklady týkajúce sa určenia výšky mzdy) a záznamy o pracovnom čase zamestnanca.

Od 30. júla 2020 čakajú vyslaných zamestnancov a vysielajúcich zamestnávateľov viaceré zmeny, spôsobené prijatím novelizácie1 k smernici o vysielaní a jej prevzatím do právneho poriadku SR.

Obmedzenie dĺžky vyslania

Vyslanie bude obmedzené na obdobie 12 mesiacov, s možnosťou predĺženia na 18 mesiacov. Vyslanie trvajúce dlhšie ako 12 mesiacov (resp. 18) je možné, avšak na vyslaného zamestnanca sa nebude vzťahovať len tzv. tvrdé jadro, ale všetky uplatniteľné pracovné podmienky, ktoré platia v členskom štáte výkonu práce.

Ak sa vyslaný pracovník nahrádza iným vyslaným pracovníkom vykonávajúcim „tú istú úlohu na tom istom mieste“, za trvanie vyslania sa považuje súhrnné trvanie období vyslania dotknutých